reklama

Riaditeľ žilinského gymnázia: Snažíme sa motivovať aj pasívnych študentov

Nadácia Pontis prináša sériu rozhovorov priamo zo škôl o inovatívnych vzdelávacích prístupoch združených na EDUmape – portáli, ktorý mapuje to najlepšie zo slovenského školstva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

S riaditeľom bilingválneho gymnázia v Žiline, Viktorom Tanítóom, sme hovorili o tom, ako v študentoch a študentkách vzbudiť záujem nielen o dianie v triede, ale aj o komunitu v ich okolí. Ako jeho škole pomohol tréning Inštitútu pre aktívne občianstvo Školy, ktoré menia svet, ktorý sa dostal aj na EDUmapu Nadácie Pontis? Otvorene hovorí o nízkej kvalite vzdelávacích školení na Slovensku, aj o tom, ako so študentami hovoriť o kontroverzných témach.

Ako vnímate v porovnaní s inými školami špecifiká bilingválneho gymnázia, ktoré sa bežne stretáva s inými kultúrami?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozdiel je v tom, že u nás pôsobia lektori zo Španielska, Belgicka a Francúzska. Naši študenti chodievajú na výmenné pobyty a k nám zase prichádzajú zahraniční študenti, ktorí sú ubytovaní priamo v rodinách. Organizujeme aj modelové zasadnutie OSN, keď k nám na školu príde 180 zástupcov z mnohých krajín – od Palestíny, Indie až po európske krajiny. To všetko na škole vytvára multikultúrnejšie prostredie, ako je možno bežné. Keď boli posledné študentské voľby, extrémisti tu nemohli získať veľa hlasov – naši študenti každý deň zažívajú to cudzie, iné, multikultúrne.

Na druhej strane máme ako škola málo kapacít na zapájanie sa do ďalších aktivít. Nemôžeme plytvať čas na nekvalitné projekty. Učitelia aj študenti majú vysoké nároky – neprijali by hocičo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo ste sa rozhodli práve pre program Školy, ktoré menia svet?

Zaujali ma tým, že mali pripravenú metodickú príručku, ktorú sme mohli použiť na rôznych predmetoch. Jej garantom bol profesor Mistrík a spolupracoval na nej tím odborníkov. Keď sme začali program aplikovať, organizátorky chceli, aby študenti na začiatku a na konci vyplnili dotazník, aby mali spätnú väzbu. To isté chceli aj od učiteľov – zaujímali sa o to, ako aktivity prebiehali, či to bolo tak, ako to bolo naplánované. Takýto spôsob získavania spätnej väzby a práce s ňou si cením. Komunikovali nám výsledky a videli sme, že niekde sa zlepšujeme výrazne, niekde len mierne. Nabádali nás uvažovať nad výsledkami aj z pohľadu školy ako takej. Ja som na základe toho napríklad začal trochu inak vnímať študentské voľby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Program zaradila Nadácia Pontis aj na EDUmapu, ktorá mapuje inovatívne prístupy vo vzdelávaní. V čom vidíte najväčší prínos programu pre vašu školu?

Základná verzia je zameraná najmä na to, ako na vyučovaní podporovať demokratické a občianske princípy v školských aktivitách. Rozšírená verzia programu, zahŕňa aj školenia pre žiacke školské rady. IPAO nás posunulo v tom, že študentom ukázalo presah aj mimo školského prostredia. Dovtedy sa žiaci vo svojich aktivitách sústreďovali hlavne na to, aby si spríjemnili život v škole, ale nebolo to nič, čo by zasiahlo aj komunitu v okolí.

Školenie bolo zamerané na to, ako identifikovať veci, ktoré chceme vo svojom okolí zmeniť, ako to naplánovať, naprojektovať a ako to reálne urobiť. A potom sa napríklad stalo, že žiaci chceli spolupracovať pri otvorení petangového ihriska, ktoré postavil jeden z rodičov. Keď vyhorelo kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, pomáhali likvidovať škody.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomenuli ste rozšírenú verziu programu – čo všetko ešte zahŕňala?

Druhý rok už boli školenia aj pre riaditeľov. Mali sme školenia o koučingu, fundraisingu, jednoducho témy, ktoré v bežných metodických centrách nenájdete. Veľmi som oceňoval, že si uvedomovali špecifické potreby riaditeľov a ponúkli nám ďalší blok vzdelávania ušitý na mieru.

Prečo ste si povedali, že takýto program na škole potrebujete?

Nešli sme do toho preto, že by sme mali na škole nejaký zlý východiskový stav. Chceli sme skôr vyskúšať niečo, čo nám pomôže aktivizovať mladú generáciu, skúsiť sa inak pozrieť na témy, ktoré sme bežne učili na hodinách. Nerobiť to výkladovo, ale viac zážitkovo.

Ako ste sa o programe dozvedeli?

Na facebooku ma veľmi zaujal práve názov Školy, ktoré menia svet. Vtedy som bol ešte učiteľom, zhodou okolností som sa v to leto stal riaditeľom a rovno som kolegom ponúkol, aby sme sa prihlásili.

Na začiatku sme k tomu pristupovali dosť opatrne, lebo predsalen sú to mladé dievčatá, nevedeli sme, aké majú skúsenosti. To sú také tie klasické predsudky, keď má človek pomaly päťdesiat. (Smiech.) Ale už od začiatku som videl, že to berú zodpovedne. Keď som na úvodnom stretnutí počul minuloročných absolventov rozprávať o svojich skúsenostiach, ešte viac ma to utvrdilo v tom, že je to dobrý program. Po prvom roku som bol nadšený – aj preto sme sa rozhodli skúsiť aj rozšírenie programu.

Štát by mal mať efektívny systém vzdelávania učiteľov

Ako program prebieha? Je to v niečom iné ako školenia, ktoré ponúkajú metodicko-pedagogické centrá?

Ako učiteľ oceníte, že školenia sú v príjemnom prostredí. Boli sme v Banskej Štiavnici, vo Zvolene. Ešte viac však oceňujeme, že už keď sa zostavoval program, tak sa reagovalo na naše požiadavky.

Keď to porovnám so štátnym systémom metodických centier, tak je to neporovnateľné. Štát by mal mať funkčný a efektívny systém vzdelávania učiteľov. Niektorí kolegovia ale čakajú aj 2-3 roky, či sa program, ktorý si vybrali, vôbec otvorí. A keď sa už otvorí, kvalita je, žiaľ, väčšinou nízka.

V tomto je IPAO rozdielne. Školenia boli vždy s odborníkmi a orientované na prax. Keď učiteľ príde do triedy, môže si to hneď vyskúšať – môže použiť pracovný list alebo konkrétnu techniku, ktorú sme si nacvičili.

A ako vnímate súčasnú ponuku školení pre riaditeľov – je ich málo, alebo ste nimi, naopak, zahltení?

Nie je ich veľa zacielených špeciálne na riaditeľov. A nie je dostatok tých kvalitných. Na druhej strane, ak už sa nejaké nájdu, sú často veľmi drahé. Štátnym gymnáziám chýba špeciálny rozpočet na takéto účely, lebo môžeme vychádzať len z toho, čo nám zostane z prevádzky. Záleží potom na škole, či si povie, že toto je pre ňu priorita, a bude sa na to snažiť vyčleniť nejaké peniaze.

Výhoda IPAO bola aj v tom, že som sa na školení stretol s riaditeľom štátneho, cirkevného aj súkromného gymnázia, bola tam aj riaditeľka zo základnej školy. Bežne sa s riaditeľmi z iných typov škôl nemám možnosť stretnúť.

Školenia v rámci IPAO sú zadarmo, alebo sa niečo platí?

Škola platí poplatok, v rámci ktorého má jeden učiteľ školenie v cene a každý ďalší si platí. Na niektorých školeniach sme boli aj dvaja. Je to o tom, kto chce a kto má čas ísť.

Nie je to pre školu finančná záťaž?

Je to únosné. Keď sa rozhodnete, že takéto aktivity chcete podporovať, musíte rátať aj s výdavkami.

[Zaujal vás tento program? Chceli by ste ho na vašej škole? Pozrite sa na EDUmapu, kde nájdete kontakty na tréningy a referencie od iných škôl]

Učiteľ musí na hodinách vytvoriť bezpečné prostredie

Ako na hodiny vedené podľa metodiky programu Školy, ktoré menia svet reagujú študenti a študentky? Sú aj negatívne odozvy?

Je jasné, že študent z takejto hodiny nemá poznámky na dve strany, ale má šancu niečo zažiť a porozmýšľať – reflexia je dôležitá. Naši študenti nemali negatívne reakcie. Robili to v 1. ročníku na etickej a vo 4. ročníku na občianskej a keďže im to dávalo zmysel, ľahšie to prijali.

Sú, samozrejme, aj študenti, ktorí majú radšej systém: toto sa mám naučiť a nič odo mňa neočakávajte, ale u nás väčšina nemá problém spolupracovať. Oceňujú to aj preto, že to nie je bežné na každej hodine.

Majú tieto metodiky potenciál prebrať k aktivite aj nezaujatých študentov, ktorých to nebaví a bežnú hodinu väčšinou v tichosti pretrpia?

Podľa mňa je zážitková forma učenia vhodná práve pre typy bez vnútornej motivácie, má potenciál dostať do nich, možno nie vedomosti, ale hodnoty. Keď si vyskúšajú riešiť problémy z praxe, tak je to pre nich pozitívna skúsenosť a viac ich to baví. Čiže keď je z výuky jasné aj praktické prepojenie, tak to aktivizuje aj takých študentov, ktorí by inak len pasívne sedeli a (ne)prijímali.

Ktoré témy žiakov a žiačky najviac oslovovali?

Oceňovali najmä morálne dilemy a kolega robil divadlo o rôznych politických režimoch na občianskej, to bolo tiež veľmi obľúbené.

Nehrozí, že pedagógovia pri podobne komplikovaných témach skĺznu k tomu, že budú študentom podsúvať vlastné názory? Sú schopní zachovať si objektivitu a študentom ukázať tému z rôznych uhlov?

Pre školy je dôležité, aby učiteľ nechal študentom priestor. U nás, našťastie, nemusíme riešiť, že by nejaký učiteľ prezentoval extrémistické názory, aj keď z môjho predošlého pôsobiska mám aj túto skúsenosť.

Je to filozofická otázka, lebo keď má človek svoj názor, ťažko sa od neho odosobňuje. Určite ale patrí k profesionalite učiteľa, aby dával priestor študentovi vyjadriť svoj názor, a v prípade, že ide o extrémne názory, musí byť schopný použiť argumentačnú silu a zvládnuť aj túto situáciu.Tento princíp prináša aj IPAO – učiteľ má vytvoriť bezpečné prostredie, aby bol študent na hodine schopný povedať svoj názor.

Žiakov vedieme k tomu, aby argumentovali

Ako to prebieha napríklad pri téme totalitných režimov?

Najprv sa téma preberá analyticky a z pohľadu historických faktov a potom sa o nej diskutuje so študentami. Máme na škole aj debatérsky program, od študentov chceme, aby argumentovali. Dokonca viem o tom, že sa pri rôznych kontroverzných témach dostávajú s vyučujúcimi aj do argumentačných sporov. Na viacerých hodinách sú žiaci vedení k tomu, že na každé tvrdenie musia mať relevantný dôkaz a hodnoverný zdroj.

Nedávny prieskum ukázal, že mnohí učitelia by svojim študentom ako hodnoverný zdroj odporučili aj konšpiračné médiá. Vedia študenti rozlišovať, čo je dôveryhodný zdroj?

V rámci IPAO je časť venovaná kritickému mysleniu aj mediálnej výchove. Ale je jasné, že škola na tom musí pracovať. Rád by som povedal, že u nás 100 % študentov tieto veci zvláda, ale je zrejmé, že to tak napriek našej snahe nie je. No ako som už spomenul, študenti majú intenzívny kontakt s cudzincami, kladieme väčší dôraz na kritické myslenie a sú aj motivovanejší, čo súvisí s tým, že sú na bilingválnom gymnáziu. Preto si myslím, že tieto oblasti zvládajú lepšie ako študenti na iných školách.

Myslíte si, že slovenské školy sú pripravené na to, aby sa na nich otvorene hovorilo o kontroverzných témach? Neprinesie to v konečnom dôsledku viac škody ako úžitku?

Školy by sa tomu mali venovať, ale nenásilnou formou. Učiteľ si môže z metodiky od IPAO vybrať najskôr témy, ktoré pre neho nie sú až tak kontroverzné, a postupne si také hodiny skúšať. Keď mu to bude fungovať, možno skúsi aj inú aktivitu. Popri tom má možnosť zúčastniť sa školení, alebo dostane v rámci newslettrov ďalšie inšpirácie.

Nie je to o tom, že mu niekto z ministerstva povie: teraz musíte naučiť deti kriticky myslieť. Zo strany štátu chýba premyslený systém, ako by malo vzdelávanie žiakov v tomto smere prebiehať, chýbajú postupné kroky. Zmeniť by sa musela už didaktika na pedagogických fakultách. Lebo postaviť sa pred deti a zaujať ich výkladom, to jednoducho nejde. Ak bude prioritou, aby veci učili odborníci, učitelia zvládnu objektívne uchopiť aj kontroverzné témy.

Už dlhšie sa v školstve hodnotia aj kompetencie a zručnosti

Na čo by sa mal pripraviť učiteľ, ktorý chce na svoju školu priniesť takýto program?

Môže rátať s veľkou podporou a veľmi dobrou komunikáciou s organizátorkami. Napríklad, keď chceme niekoho na besedu, povedzme teraz k aktuálnemu Novembru ’89, tak vedia zabezpečiť hostí.

No a potom musí skúsiť do svojej výučby zakomponovať témy, ktoré metodika obsahuje, a nájsť prienik so svojím predmetom. Je to cielené na občiansku a etickú výchovu, ale viem si to predstaviť napríklad aj na slovenčine. Následne môže dať spätnú väzbu – čo fungovalo a čo fungovalo inak, týmto spôsobom vie obohatiť program pre ďalšie roky.

Určite musí rátať aj s tým, že bude mať menej času, ktorý by inak možno venoval rodine, lebo bude musieť ísť na 2- až 3-dňové alebo víkendové školenie. My sme však zo školení nikdy neodchádzali demotivovaní, práve naopak, odchádzali sme nabudení, nadšení – a to je v školstve vzácne.

Dokonca sme raz hrali mestskú hru, v noci sme behali po Zvolene, hľadali indície, odpovedali na otázky, bolo to úžasné, zážitkové a zároveň vedomostné. Naučili sme sa tam aj dávať spätnú väzbu, to je tiež niečo, čo sa na pedagogických fakultách neučí. A je to pritom veľmi dôležitá vec – pre učiteľa aj pre žiaka.

Je časovo náročnejšie pripraviť si takúto hodinu, alebo naopak, je to ľahšie než príprava na klasické vyučovanie?

To je dobrá otázka. Ak niekto nie je zvyknutý na to, že študenti by mali byť aktívnejší, tak to pre neho spočiatku môže byť ťažší oriešok. Ale keďže je k tomu veľmi kvalitná metodika, malo by to byť ľahké. Je to veľmi detailne rozštrukturované, učiteľ si vyberie, čo mu vyhovuje, vidí, ako by to malo prebiehať a koľko by to malo trvať, a vie si to jednoducho prispôsobiť podľa svojich potrieb.

Všetko je navyše odskúšané, čiže si môže byť istý, že keď to použije v takejto podobe, tak to dobre odučí.

Pridŕža sa príručka klasických osnov, ktoré sa vyučujú bežne? Lebo niektorých učiteľov by mohlo odradiť, že by nestihli prebrať predpísané učivo.

Áno, to je častá výhrada. Preto je možno lepšie používať to na predmetoch, kde sa to dá ľahšie prepojiť s pôvodným obsahom. Napríklad na občianskej to naozaj nie je problém. Ak bol učiteľ zvyknutý na výklad, tu má aj aktivitu, ktorú môže so žiakmi zrealizovať, čo je výhoda.

Ako učiteľ po takomto vyučovaní študentov ohodnotí? Dá sa to vôbec klasicky oznámkovať, keďže ide hlavne o zážitok?

Už dlhšie sa v školstve nehodnotia len vedomosti, ale aj kompetencie a zručnosti. Ale faktom je, že stále sa hodnotí známkami alebo bodmi. Samozrejme, je to náročnejšie, lebo učiteľ musí sledovať viaceré kritériá. Hodnotí sa aj tímová práca alebo schopnosť zaujať názor podporený argumentami.

Aké sú reakcie rodičov?

Pár rodičov sa na to pýtalo....

Často sa rodičia ozývajú s kritickými pripomienkami... ale teraz to boli len pozitívne.

Čo sa deje po dvoch rokoch, keď sa program ukončí?

Naše skúsenosti budeme zdieľať so školami, ktoré sa zapojili do nového ročníka. Škola by mala skúsenosti, vedomosti a benefity, ktoré získala, využiť na to, aby vytvorila zmysluplný projekt, ktorý zasiahne aj komunitu v meste a bude prehlbovať demokratické hodnoty.

Gymnázium bilingválne na ulici T. Ružičku v Žiline tento rok slávi 20. výročie. V 15-tich triedach tu študuje 430 študentov a študentiek vo francúzskej a v španielskej sekcii. Pred dvomi rokmi sa zapojilo do dvojročného programu Inštitútu pre aktívne občianstvo a hrdí sa označením „Školy, ktoré menia svet“. Ide o tréningovo-mentoringový program určený pre lídrov v občianskom vzdelávaní na Slovensku, ktorí rozvíjajú občianske kompetencie a mäkké zručnosti svojich žiakov a žiačok a spolu s nimi pracujú na otvorenej a demokratickej klíme na škole. V školskom roku 2019/2020 otvára program už svoj 4. ročník.

Pre viac inšpirácií vo vzdelávaní kliknite na www.generacia30.sk/edu-mapa

Autorka textu: Dominika Hroššová

Textová úprava: Fero Pauliny

Milí nadšenci lepšieho vzdelávania,

v programe Generácia 3.0 sa neustále stretávame so zaujímavými informáciami a nechceme si ich nechať len pre seba. Pozývame vás preto sledovať náš mesačný newsletter, v ktorom vám budeme prinášať napríklad:

·najnovšie trendy a inovácie vo vzdelávaní,

·rozhovory so zaujímavými osobnosťami,

·príklady inšpiratívnych vzdelávacích prístupov, ktoré pomáhame šíriť do škôl,

·aktuality o programe Generácia 3.0.

Ak od nás chcete dostávať krátky výber zaujímavých noviniek,prihláste sa, prosím, na odber newslettra.

Generácia 3.0

Generácia 3.0

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Program Generácia 3.0 je ročný cyklus, v rámci ktorého Nadácia Pontis vyhľadáva inovatívne vzdelávacie prístupy, prepája ich so vzdelávacou komunitou, pomáha im s efektívnym nastavením a podporuje ich pri šírení do škôl po celom Slovensku. Program je určený školám a mimovládnym organizáciám, ktoré svoj prístup už realizujú Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu