reklama

60 hodín dejepisu na odborných školách je málo, zhodujú sa učitelia

Na stredných odborných školách majú študenti len 60 hodín dejepisu na celé štúdium. Ich učitelia sa zhodujú, že je to nedostačujúce. Organizácia Post Bellum zážitkovou formou sprostredkúva novodobé dejiny Slovenska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Na poldňovom workshope, postavenom na príbehoch skutočných ľudí, študenti pocítia, aké je to byť vypočúvaný, nemôcť vycestovať, či báť sa vysloviť názor.

[Nadácia Pontis prináša sériu rozhovorov priamo zo škôl o inovatívnych vzdelávacích prístupoch združených na EDUmape – portáli, ktorý mapuje to najlepšie zo slovenského školstva.]

Program otvára témy, ktoré sa týkajú minulosti, ale korešpondujú aj s problémami súčasnej spoločnosti. Cieľom je, aby mladí ľudia získavali inú optiku nazerania na našu minulosť a stali sa vnímavejšími voči tomu, čo sa deje v súčasnosti. Zážitkové učenie každoročne prináša aj na Strednú odbornú školu strojnícku a elektrotechnickú v Nitre. O programe Post Bellum: Dramatickou výchovou a poznaním minulosti k lepšej budúcnosti som sa rozprávala s výchovnou poradkyňou Martinou Laukovou, učiteľmi dejepisu Karolom Gazdíkom a Evou Stanovou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Zážitkové workshopy Post Bellum prinášajú študentom iný pohľad na dejiny 20. storočia.
Zážitkové workshopy Post Bellum prinášajú študentom iný pohľad na dejiny 20. storočia. (zdroj: archív Post Bellum)

Martina, vy ste do školy priniesli program od Post Bellum. Ako to prebieha, keď sa škola rozhodne zapojiť?

M: Keď som súhlasila s ponukou od Post Bellum, najprv prišli koordinátorky urobiť skúšobný dopoludňajší workshop. Bol o totalitných režimoch, čo tematicky aj obsahovo korešponduje s dejepisom pre druhý ročník. 

K: Je to veľmi dobre spracované a kvalitné aj po obsahovej stránke. Koordinátorky sa snažia „vyťahovať” súvislosti aj zo žiakov, aby došli k záverom logicky aj sami a aby to bolo interaktívne. Štvrtina bola prednáška a potom väčšia časť zážitková.

M: Decká boli úplne vtiahnuté do deja. Videla som, ako to všetko intenzívne prežívajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko žiakov už workshop absolvovalo?

M: Za dva roky u nás prešli týmto workshopom všetky triedy druhého ročníka. A Post Bellum s našimi žiakmi pilotovalo aj nový workshop o Nežnej revolúcii.

Aké sú reakcie žiakov na takúto výuku? Viete to porovnať s tým, ako reagujú na bežnej hodine a koľko si z toho potom pamätajú?

M: Mám spätnú väzbu od koordinátoriek – boli užasnuté prístupom a spoluprácou našich deciek. Preto u nás aj chceli pilotovať ďalší workshop a naši žiaci robili na Divadelnej Nitre aj workshop pre verejnosť.

A ako sa do toho zapája alebo nezapája učiteľ?

M: Učiteľ sa práveže nezapája. My máme na starosti iba skontrolovať dochádzku a ak chceme, môžeme zostať a pozorovať. Decká sa však oveľa viac otvoria, keď s nimi nie sú učitelia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko času, energie alebo vybavovania to bude stáť učiteľa, ktorý pozve Post Bellum do školy?

M: Nie je to časovo náročné. Hlavne s tým musí súhlasiť vedenie školy. Potom koordinátorky z Post Bellum potrebujú už len učebňu a technické zabezpečenie ako projektor, notebook, reproduktory a prístup na internet.

Učiteľ tam môže byť, ale nemusí, napríklad ja som tam nebola, lebo som učila a šla som nakuknúť len cez prestávku alebo cez voľnú hodinu.

K: Ja ako dejepisárs som minulý rok absolvoval celý workshop, aby som ho vedel posúdiť po obsahovej stránke. Teraz, keď to už poznám, nie je potrebné, aby som tam chodil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa to porovná s obsahom klasickej hodiny dejepisu, ako veľmi je táto konkrétna téma pokrytá v klasických osnovách?

K: Komunizmu sa v pláne venujú možno tri vyučovacie hodiny. Je tam pokrytá hlavne faktografia, no ja im rozprávam aj príbehy o tom, čo ľudia prežívali. Zameriavam sa na témy ako potláčanie ľudských práv, monster procesy, porušovanie listového tajomstva a rôzne tábory nútených prác.

A je k tomu potom aj diskusia? Majú vôbec študenti záujem o diskusiu k tejto téme?

K: To je individuálne, keď niekto chce vedieť viac, opýta sa. Niekedy sa snažím aby študenti sami logicky vyvodili súvislosti, a potom ich za aktivitu oceňujem. Ale celkovo to závisí od triedy a od jedotlivcov. Niektorí sú pasívnejší.

Po tomto workshope majú nejaké otázky ešte aj na hodine dejepisu?

K: Opýtal som sa ich, ako sa im to páčilo, k tomu sa vyjadrili, ale dodatočné otázky nemali.

M: Žiaci sa veľa pýtajú priamo na workshope, videla som, že keď majú prestávku, niektorí sa zhlučia okolo lektoriek a debatujú.

Myslíte si, že takýto program má význam aj pre odborné školy, ako je tá vaša?

M: Práve preto, že sme odborná škola, to má význam. Máme dotáciu dejepisu a podobných predmetov len jednu hodinu za týždeň. Je ale dôležité, aby žiaci mali rozhľad aj iným smerom ako technickým. Je dobré, že máme podporu od vedenia.

Ale keďže sú študenti zameraní hlavne na techniku, dá sa ich vôbec zaujať dejepisom? Nepovedia, že to v živote nebudú nikdy potrebovať?

M: Niektorí na to majú takýto názor. Ale myslím, že workshopy od Post Bellum možno spôsobia, že si povedia, že ten dejepis nie je len o memorovaní dátumov.

K: Myslím si, že od faktografických údajov – rok/udalosť, by sa malo ustupovať a viac sa zamerať na to, čo prežívali naši predkovia. A workshop je zameraný práve na to, aby žiaci pocítili, napríklad aj ŠTB výsluchy na vlastnej koži.

Čo sa študenti na workshopoch najčastejšie pýtajú? Dochádza aj k tomu, že konfrontujú informácie, ktoré majú z rodiny a sú v rozpore s tým, čo sa dozvedia na workshope?

K: Vyskytuje sa to. Aj na mojich hodinách býva takáto diskusia ohľadom komunizmu.

E: Ja som tiež učila dejepis a tiež som zažila, že niektorí žiaci hovorili, že aj fašizmus bol dobrý a že za Slovenského štátu bolo dobre, lebo to počuli od babky. Treba to konfrontovať, ale toľko času na hodinách, žiaľ, nie je.

[Zaujal vás tento program? Chceli by ste ho na vašej škole? Pozrite sa na EDUmapu, kde nájdete kontakty na tréningy a referencie od iných škôl]

Čiže aj keby sa študenti konkrétne o tieto témy viac zaujímali, tak sa to na hodinách dejepisu nestíha?

E: My ako odborná škola máme len jednu hodinu dejepisu do týždňa a len prvé dva roky, takže to je ozaj len zbežný prehľad celých dejín. Dokopy je to len 60 hodín, to je veľmi málo.

K: Napríklad ja pravidelne nestíham celý jeden tematický celok, a to sú práve novodobé dejiny Slovenska. No snažím sa prebrať so žiakmi aspoň komunizmus.

Robíte na škole aj iné aktivity okrem tejto?

K: Ja som v minulosti urobil besedu s pracovníkmi Ústavu pamäti národa, ale bolo to dosť odborné, čo nebola najvhodnejšia forma.

Keby teraz na vašu školu chcel prísť nejaký iný program, napríklad zameraný na iné predmety, mali by ste ešte kapacitu ho realizovať?

M: Podľa toho, či by to zaujalo. Myslím, že by to nebol problém. Máme toho veľa, ale ak je niečo zaujímavé, vždy sa to snažíme študentom ponúknuť.

Ako na workshop reagujú rodičia? Ak ide o kontroverzné témy, ako totalitné režimy, neobávajú sa, čo sa tam deti dozvedia?

M: Od rodičov k tomuto spätnú väzbu nemáme. Na prvý workshop sa vždy ide najskôr pozrieť fundovaný učiteľ, ktorý posúdi, čo a akou formou sa prezentuje, aby nikto nemal dôvod na pochybnosti. No keby sa rodičom niečo nepozdávalo, určite by sa ozvali.

Počas prestávky mi o workshopoch porozprávali aj traja študenti druhého ročníka: Martin, Gabriel a Samuel.

Baví vás dejepis?

M: Mňa baví.

G: Máme dobrého učiteľa.

M: Robí nám vysokoškolské prednášky (smiech).

Ako prebieha workshop Post Bellum?

M: Najskôr nám rozdali papiere, rozdelili sme sa do skupín, vybrali sme si postavy a podľa toho sme robili samizdaty.

Čo ste vedeli predtým o komunizme?

M: Z rozprávania starších ľudí, čo zažili…

A aké to podľa nich bolo?

M: Niektorí to chvália, babka to chváli. Páčilo sa jej, že bolo dosť práce.

G: Podľa našich to bolo lepšie ako teraz.

S: Aj podľa našich. Hlavne to, že lepšie zarobili, mali všetko, každý musel pracovať a mal robotu. Za prácu v sobotu a nedeľu boli príplatky.

M: Ľudia si navzájom viac pomáhali. Môj dedko chodil po práci pomáhať aj do dediny, keď bolo treba.

A z historických faktov ste vedeli čo?

M: Vedel som kedy začal komunizmus a kedy skončil – prevratom v 89-tom. Z osôb som počul o Husákovi a Dubčekovi, Husákove deti…

Čo ste sa dozvedeli na workshope?

Ukázali nám ako pracovala ŠtB, akí boli prísni a aké boli za všetko tresty. A normálni ludia, ktorí chceli zmeniť režim, vytvárali samizdaty. To sme si aj skúšali – vystrihovali sme z článkov. Boli sme rozdelení na tri skupiny a každá robila iný samizdat. Ukazovali sme si aj videá, ako ľudí zatýkali.

Aké ste boli postavy?

S: Ja som bol farár.

M: Ja som bol spolužiak takého syna.

G: Ja som bol otec. Boli sme bežní ľudia, čo sa spolu tajne schádzali. Potom sme si tie samizdaty medzi sebou vymenili. Nakoniec sme si vymenili úlohy, boli sme eštébáci a na lístočku sme dostali pokyn, aký prístup máme zvoliť a aký trest uložiť za samizdat. Napríklad zákaz študovať.

Ako hodnotíte takýto workshop v porovnaní s bežnou hodinou dejepisu?

M: Za 5 hodín sa dozvieme viac a podrobnejšie ako za jednu hodinu dejepisu.

Nie je tých 5 hodín už pridlho? Dokážete sa taký dlhý čas sústrediť?

M: Ubehlo to rýchlo, ani nám to nepripadalo ako 5 hodín.

G: Mne sa to nezdalo dlho.

S: Ešte nám, tuším, ostala nejaká časť, čo sme už nestihli.

Nebilo sa to s tým, aké informácie ste mali dovtedy od babky a rodičov?

M: Povedali nám, že sa stávali aj také veci, že bol nedostatok, napríklad potravín. Viem si predstaviť, ako sa vtedy žilo.

Čo si teraz so všetkými týmito informáciami myslíte o komunizme?

M: Všetko má aj výhody aj nevýhody.

G: Ani demokracia nie je najlepší systém, mohol by byť aj lepší. Keby sa z každého toho systému zobralo to, čo bolo dobré a vytvorilo sa niečo lepšie. Vždy môže byť niečo lepšie.

[Pre viac inšpirácií vo vzdelávaní kliknite na www.generacia30.sk/edu-mapa]

Autorka: Dominika Hroššová

Textová úprava: Zuzana Schaleková

Generácia 3.0

Generácia 3.0

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Program Generácia 3.0 je ročný cyklus, v rámci ktorého Nadácia Pontis vyhľadáva inovatívne vzdelávacie prístupy, prepája ich so vzdelávacou komunitou, pomáha im s efektívnym nastavením a podporuje ich pri šírení do škôl po celom Slovensku. Program je určený školám a mimovládnym organizáciám, ktoré svoj prístup už realizujú Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu